Grécka falanga
Najznámejšie sa však stali falangy v podaní gréckych vojsk. Gréci pravdepodobne prebrali tento spôsob boja práve od východných národov ako boli Sumeri či Akkadi. Ich falangy však boli veľmi dokonalé a vďaka perfektnému výcviku a kondícii (šport bol v tých dobách pre Grékov obľúbeným druhom zábavy) boli nesmierne silné. Grécka falanga, (nehľadiac na šírku) bola tvorená najčastejšie z 8 radov vojakov (mohlo ich byť aj viac) s kopijami a štítmi. Taktika gréckej falangy spočívala v čo možno najhustejšom zhluknutí vojakov, pričom vzadu na samom konci falangy boli najskúsenejší vojaci, ktorí udávali smer a zadržiavali vojakov v prípade útoku. Taktiež tu bol muž, ktorý hral na píšťalu a tak udával falange smer a udržiaval kroky. Každý vojak (hoplit) sa chránil vlastným štítom a potom tiež štítom svojho spolubojovníka po svojej pravici. Avšak takýto systém znamenal, že vojaci na samom konci pravého radu boli z volnej strany štítom nechránení a vytvorila sa slabina v radách vojska, čo často využívali protivníci. Z tohto dôvodu sa táto strana často posilňovala ľahkoodencami. Vojaci falangy (hopliti) boli vybavení prilbou (najčastejšie korinthský typ), guľatým kovovým štítom, kratšou kopijou, kovovým kyrysom, gréckym krátkym mečom a náholenníkmi. Keď sa obe armády vo falangovom šíku stretli, snažili sa jeden druhého vytlačiť svojimi štítmi a preraziť tak falangu.
Do hĺbky sa členila takto:
- Predný rad bojoval
- Stredné rady podporovali predný a vypĺňali medzery vzniknuté v dôsledku strát
- Zadný mal za úlohu zadržiavať demoralizovaných jedincov, ktorý sa rozhodli pre ústup, bol tvorený najskúsenejšími vojakmi.
Šírkové členenie pozostávalo:
- ťažkoodenci - hopliti - stred zostavy
- ľahkoodenci - peltasti - pravé krídlo
