Prvé grécke civilizácie boli minojská na Kréte a mykénska civilizácia v pevninskom Grécku. Vďaka vojenským a obchodným úspechom obe dávne grécke kráľovstvá vybudovali bohaté paláce. V ich susedstve boli farmy a remeselnícke dielne.
Grécke mestské štáty:
Okolo roku 1100 pred n.l. sa niektorí Gréci preťahovali z gréckej pevniny na ostrovy v Egejskom mori a na pobreží Malej Ázie. Počas 300 rokov civilizácia upadala a veľa remesiel bolo zabudnutých. Gréci už nežili pod vládou kráľov, ale jednotlivým oblas tiam vládli malé skupinky šľachty, ktorej sa hovorilo oligarchia. Po roku 800 pred n.l. sa podmienky zlepšili. Boli razené mince a znovu bolo objavené písmo. Z jednotlivých spoločenstiev vznikli malé štáty, ktoré mali vlastné zákony, vojsko, peniaze a miestnych bohov, ale mali spoločný jazyk a náboženstvo. Boli vysielaní kolonisty, aby založili nové mestá.
Perzské vojny:
Približne v tejto dobe vyrastala v Ázii nová mocnosť- Perzia. Súčasťou tejto ríše boli tiež iónske grécke mestá v Malej Ázii. V roku 498 pred n.l. Aténčania pomohli iónskym mestám pri ich pokuse oslobodiť sa od perzskej nadvlády. Boli skoro porazení a perzský kráľ Dareius bol rozhodnutý Atény potrestať. V roku 490 pred n.l. poslal loďstvo, aby porazilo Grékov. Jeho armáda pristála pri Maratóne, kde Aténčania dosiahli prekvapivé víťazstvo. Keď Dareius zomrel, jeho syn Xerxes poslal proti Aténčanom ešte väčšie loďstvo a obrovské vojsko. Mesto bolo zničené, ale Perzia bola porazená v roku 480 pred n.l. pri Salamíne a v roku 479 pri Plataji. Iónske vojská potom už boli schopné opäť získať slobodu.
Délsky spolok:
Peržania ďalej ohrozovali Grékov, a tak v roku 478 pred n.l. zorganizovali proti nim zväz. Bol vytvorený iónskymi mestami a ostrovmi v Egejskom mori a nazvaný Délsky spolok. V priebehu rokov však Atény získali nadvládu a vytvorili Aténsku ríšu. V roku 449 pred n.l. sa Perzia a Atény dohodli na mieri. Po roku 508 pred n.l. sa v Aténach vyvinul nový systém vlády nazývaný demokracia. Slobodní občania mužského pohlavia získali volebné právo. Stále častejšie boli však v remeslách a pri obrábaní pôdy používaní otroci.
Atény proti Sparte:
Sparta bola mocné mesto a mala vlastných spojencov v peloponézskom spolku. V roku 431 pred n.l. vypukla vojna medzi Aténami a Spartou. Sparta bola nakoniec víťazom, ale za cenu prenechania iónskych miest Perzii. Perzia poskytla Sparte prostriedky na dotiahnutie vojny proti Aténam do konca. Pokus Sparty postaviť sa do čela celého Grécka zlyhal. Svojou aroganciou a brutalitou si obrátila ostatné grécke mestá proti sebe. Atény potom začali opäť získavať niečo zo svojej pôvodnej moci.
Alexander Veľký:
V Grécku vyrástla čoskoro nová mocnosť- Macedónia, takmer barbarský štát na severe Grécka. Na čele macedónskej spoločnosti stál kráľ, okolo ktorého sa vytvorila silná družina rodovej aristokracie. Základ macedónskeho vojska tvorili slobodní roľníci vyzbrojení predovšetkým dlhými kopijami a mečmi pre boj zblízka. Jej prefíkaný kráľ Filip (Filippos) si uvedomil, že rozhádané grécke mestá nebudú pre jeho armádu žiadnym súperom. Filip II.(Macedónsky) vybojoval pre Macedóniu priamy prístup k moru a ovládol ostrov Chalkidiké, kde mali svoje kolónie Atény a Eubója. Zakrátko získal zvrchovanú moc. Neskôr bol síce zavraždený na svadbe svojej dcéry Kleopatry, ale jeho syn Alexander (Alexandros) pokračoval v jeho diele- jeho ríša bola najväčšia v tom období. Aby mal istotu, že sa Gréci nebudú búriť, zrovnal mesto Téby so zemou. Potom sa už žiadne mesto neodvážilo odporovať. V roku 334 pred n.l. sa Alexander vydal na výpravu proti Perzii. Rozbil armádu Dareia III. A po ďalších 11 rokov sa s vojskom tiahol Afrikou a Áziou, 
založil pri tom veľa miest- Alexandrie. V založených a obnovených mestách nepresadzoval svoju kultúru a náboženstvo. Alexander v roku 323 pred n.l. zomrel, jeho ríša bola rozdelená, pretože nezanechal priameho nástupcu. Skutočnú moc v ríši získali jeho velitelia, ktorí spravovali jednotlivé časti ríše. V Egypte vládol Ptolemaios, v Sýrii Seleukos a v Macedónii Antigonos. Tieto časti ríše boli neskôr pripojené k Rímskej ríši.
