Helenistické obdobie
(Filip II. nazýval Grékov Helénmi – preto helenistické obdobie)
Alexander Veľký najprv upevnil svoje postavenie doma a na území Grécka, potom spolu s Grékmi zorganizoval veľkú protiperzskú výpravu. Prešiel cez Hellespont do Malej Ázie a v bitke pri Isse v roku 333 p.n.l. porazil perzského kráľa Dareia III., hoci jeho vojsko malo početnú prevahu. Potom sa obrátil do Egypta, kde ho uvítali ako osloboditeľa od perzskej nadvlády. V Egypte založil na pobreží Stredozemného mora roku 331 nové mesto, Alexnadriu. Alexander Veľký po víťazstve nad Peržanmi prijal titul kráľa, ukončil protiperzskú výpravu a rozpustil spoločné grécke vojsko. Neskôr si podmanil celú Perziu a zatúžil preniknúť aj do Indie. No pre únavu vojska a silnejúcu nespokojnosť sa vzdal pokračovania v ceste a vrátil sa do Babylonu. Babylon sa stal novým hlavným mestom jeho ríše. Tu však po náhlom ochorení roku 323 p.n.l. zomrel ako 33-ročný skôr, než mohol uskutočniť všetky svoje plány.
Alexander Veľký prebral mnoho kultúrnych zvyklostí Orientu. Oženil sa s perzskou princeznou a stal sa panovníkom s absolútnou mocou. Snažil sa stmeliť rôzne národy, ktoré si podmanil, a vytvoriť centralizovanú ríšu. Ponechával národom ich vlastnú kultúru i náboženstvo a postupne do nich importoval grécke prvky. Jednotnú ríšu sa mu však pre nedostatok času nepodarilo vytvoriť. Po jeho smrti sa ríša rozpadla na menšie štáty, ktoré dnes nazývame helenistické. Najvýznamnejší z nich bol Egypt, kde sa vlády zmocnili Ptolemaiovci. Časť Perzie, Mazopotámia a Sýria vytvorili štát pod vládou Seleukovcov a v Macedónii a Grécku sa dostali k moci Antigonovci. Politicky a hospodársky boli tieto štáty samostatné, ale kultúrne v nich prevažoval grécky vplyv. Od 2. stor. p.n.l.na západe rástla moc novej svetovej ríše – Rímskej ríše, ktorá tieto štáty postupne pohltila. Od roku 146 p.n.l. bolo Grécko na dlhé stáročia začlenené do Rímskej ríše.
Grécke dedičstvo.
Grécko síce nikdy neutvorilo jednotný štát, ale grécka kultúra bola taká originálna a výrazná, že sa stala základom západoeurópskej kultúry. V Grécku sa ľudia mohli ako prvý zúčastňovať na správe vecí verejných a slobodne povedať svoj názor. Myslenie sa nesústredilo na vykladanie vecí pomocou mýtov, ale pomocou známych logických úvah. Gréci vytvorili niekoľko disciplín: matematiku, prírodné vedy, gramatiku, logiku rétoriku, spoločenské vedy, ktoré sa stali základom európskych školských systémov. Na počesť svojich bohov vytvorili olympíske hry a svoj kalendár počítali od konania sa prvých hier roku 776 p.n.l. Divadlo so svojimi dvoma žánrami, tragédiou a komédiou, je tiež grécky vynález. Cieľom predstavení nebola len zábava, ale mali aj náboženskú a politickú funkciu. Dodnes sú známe mená gréckych filozofov ako Pytagoras, Sokrates, Platón či Aristotoles a vďaka Herodotovi, otcovi dejepisu, poznáme priebeh grécko-perzských vojen a máme aj prvé správy o živote Slovanov. Grécka architektúra sa stala nielen vzorom Rimanov, no jej vplyv, hlavne vďaka renesancii, je cítiť dodnes.