Míty
Mytológia je veda o mýte, o bájach a ich pôvode, o náboženstvách a ságach, o bohoch, pričom sa v najnovšom čase považuje aj písomne zaznamenaná tradícia o zakladateľoch náboženstiev za mytologizované výklady. Výrazom „mytológia“ sa označuje aj súbor mýtov alebo mýtus. Mytológia v tomto zmysle je súbor mýtov a príbehov, ktoré sa rozprávajú, no netvrdí sa o nich, že sú pravdivé. Je to oblasť poézie a predstavivosti.
Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov. Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud.
Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. V mytologických obrazoch sa začínajú objavovať hrdinovia, ktorí často vyzývajú do boja vládcov Olympu, svedčí o tom, že v človeku stále viac rástlo presvedčenie o jeho silách.
Plastické obrazy sa nepodrobovali tak prísne nábožensko-dogmatickým systémom ako vo vychodných mytológiách; ich vzťahy boli dosť voľné. Tak, ako sa zmenšoval nábožensko-kultovný obsah starogréckych mýtov, rástol význam umelecko-estetickych prvkov, ktoré v nich boli veľmi bohato zastúpené.
Najstaršími pamiatkami starogréckej mytológie sú homérske básne.