Grécke Míty
Abdéros
zúčastnil sa s Héraklom výpravy do Thrákie, aby mu pomohol splniť jednu z dvanástich úloh, ktoré dostal od mykénskeho kráľa Eurysthea - doviesť divoké kone bistonského kráľa Dioméda, čo sa živili ľudským mäsom. Hérakles roztrhal železné reťaze, ktorými boli kone pripútané a s nadľudskou silou ich doviedol k lodi. Keď ich chcel naložiť, objavil sa kráľ Diomédes s vojskom a žiadal vrátenie koní. Hérakles kone zveril Abdérovi a pustil sa s Diomédom do bitky v ktorej zvíťazil a Dioméda zabil. Po návrate k lodi s hrôzou uvidel, že Abdéros sa koňom neubránil, našiel ho roztrhaného. Preukázal mu teda aspoň poslednú poctu - vystrojil mu nádherný pohreb a na mieste jeho smrti založil mesto Abdéra.
Adónis
nik sa mu nevyrovnal krásou, žiaden z ľudí ba dokonca ani nikto z bohov. Niet div, že sa doň zaľúbila sama bohyňa lásky a krásy Afrodita. Zostupovala kvôli nemu z Olympu a dokonca sa zúčastňovala jeho loveckej vášne, napriek tomu, že ju lov príliš nenadchýňal. Najmä lov divej a nebezpečnej zvery, čo sa aj snažila Adónisovi vyhovoriť. Adónisovi však mužnosť bránila poslúchnuť svoju milenku. Raz sa vybral sám na lov diviakov, čo sa mu však stalo osudným. Poranené zviera ho napadlo a obrovskými tesákmi ho na mieste usmrtilo. Keď ho Afrodita našla, v zúfalstve prekliala osud, silnejší než samotní bohovia, a s plačom sa vrhla na kolená pred Diom, aby jej miláčika aspoň na čas vrátil. Zeus jej vyhovel. Požiadal boha podsvetia Háda, aby vždy na jar pustil Adónisa z podsvetia. Adónis teda odvtedy zostáva pol roka v podsvetí a len na pol roka sa vráti na zem, kde žije spolu s Afroditou. Celá príroda sa raduje a odieva sa do zelene a kvetov, keď sa na jar Adónis vracia na zem, a zahaľuje do smútku, keď sa na jeseň odoberá do ríše tieňov.
Agamemnón
Bol hrdý a vznešený, v boji mocný a statočný ale i panovačný a sebecký. V ťažkých chvíľach nerozhodný, malicherne žiarlivý na svoju prestíž. Narodil sa v Mykénach kde prežil svoju mladosť so svojim bratom Meneláom, v ovzduší intríg a bojov o moc, ktoré viedol jeho otec Átreus so svojim bratom Thysteom. Bol svedkom ohavných činov svojho otca na svojich bratrancoch Pleisthenovi a Tantalovi, ale i pomsty svojho strýka, ktorý zavraždil jeho otca. Po tomto skutku ušiel z Mykén. Pri prvej príležitosti sa však vrátil, pomstil svojho otca a stal sa mykénskym kráľom. Stal sa jedným z najbohatších a najmocnejších achájskych panovníkov. Jeho brat sa Meneláos sa oženil s Tyndareovou nevlastnou dcérou Helenou, on si vzal za manželku jej sestru Klytaimnéstru a mal s ňou štyri deti : syna Oresta, dcéry Chrýsothemidu, Élektru a Ífigeneiu. Žil šťastne nebyť toho, že jeho bratovi, ktorý sa medzičasom stal spartským kráľom, uniesol Paris - trójsky princ - jeho manželku Helenu, ktorá bola najkrajšou ženou spomedzi všetkých smrteľníčok. Vyjednávania o navrátení pokladnice a Heleny viedli do slepej uličky. Agamemnón zhromaždil vojsko o sile stotisíc mužov a 1186 lodí. Pre náklonosť bohov k svojej výprave neváhal obetovať ani svoju dcéru Ífigeneiu bohyne Artemide. Po vylodení pred bránami Tróje sa deväť rokov márne snažil o zdolanie trójskych hradieb. Po deviatich rokov výpravy silnela nespokojnosť achájskeho vojska a k tomu sa pridal i osobný spor s najlepším achájskym bojovníkom Achilleom.
Aiás (veľký)
Bol synom salamínskeho kráľa Telamóna a po Achillovi najsilnejším a najstatočnejším z achájskych bojovníkov. Ako prvý prijal v mene Achájcov výzvu trójskeho vodcu Hektora - ich súboj skončil nerozhodne, ukončila ho totiž noc. Statočne bránil achájske lode pri protiútoku Trójanov a vydržal pri nich ako posledný z obrancov, kým mu Achiles neposlal pomoc. Taktiež sa preslávil záchranou tela padlého Achila z rúk Trójanov. Pádu Tŕoje sa však nedočkal. Achileova matka Thetis rozhodla, že jeho zbroj pripadne tomu, kto sa najviac zaslúžil o záchranu jeho tela. Aiás i Odysseus si robili rovnaký nárok. Podľa mýtov existovali viaceré verzie konca ich sporu, v každom z nich však Aiás prehral - následne nato sám ukončil svoj život .
Alétés
Syn boha Hélia a jeho manželky Persy, kolchidský kráľ. Jeho kráľovstvo ležalo na pobreží Kaukazu. Mladík Frixos, syn orchomenského kráľa Athamanta a bohyne oblakov Nefely, bol do tejto krajiny odnesený zlatým baranom. Aiétes sa Frixa ujal. Barana obetoval najvyššiemu bohovi Diovi a jeho zlaté rúno zavesil na strom v posvätnom háji boha vojny Area. Tam ho dal strážiť nikdy neusínajúcemu drakovi. Napriek tomu neskôr oň prišiel, ukradol mu ho Iáson.
Andromeda
Mala byť obetovaná oblude Kétos a to pre urážku, ktorú spôsobila morskému bohovi Poseidónovi jej matka Kassiopeia, keď vyhlásila, že je krajšia než všetky morské nymfy vospolok. Andromedu na základe veštby dal otec Kéfeus prikovať ku skalnatému bralu vyčnievajúcemu nad more. Tesne pred príchodom obludy sa zjavil Perseus, ktorý vyhlásil, že ju zachráni pokiaľ ju dostane za manželku. Rodičia súhlasili a Perseovi sa po ťažkom boji podarilo obludu poraziť.
Achelóos
Bol najstarší z tritisíc synov Titána Ókeana a jeho manželky Téthye. Vynikal obrovskou silou a navyše schopnosťou meniť podľa ľubovôle svoju podobu. Najznámejším činom bol jeho súboj s hrdinom Héraklom . Súboj vznikol kvôli Déianeiru, dcérou kalydónskeho kráľa Oinea, do ktorej sa však zamiloval i Héraklés. Pri súboji sa premenil z obra na hada, a keď mu to nepomohlo, na býka s mohutnými rohmi. Napriek tomu Héraklésovi podľahol. Roh, ktorý mu Héraklés po boji odlomil, naplnili morské bohyne Néreovny rozličnými plodmi, a tak vznikol „roh hojnosti“ ( roh hojnosti vznikol aj z rohu kozy Amaltheie, ktorá svojim mliekom živila najvyššieho boha Dia)
Achilleus
Narodil sa z nanúteného manželstva jeho matky. Pôvodne mal o ňu záujem Zeus, ale po vypočutí veštby, že jej syn prevýši svojho otca, vo vlastnom záujme zariadil, aby sa Thetida vydala za smrteľníka. Keď sa narodil, matka ho ponorila do rieky Stygy, takže mu celé telo až na pätu za ktorú ho držala, pokryl neviditeľný pancier. Podľa veštby mal žiť dlho a bez slávy, alebo krátko a slávne. Túto voľbu sa jeho matka rozhodla riešiť jeho ukrytím na ostrov Skyre, a to v čase príprav na trójsku vojnu. Tu Achilleus žil v prestrojení v ženských šatách. Argejský kráľ spolu s ithackým kráľom Odysseom sa v prestrojení za kupcov dostali na ostrov a na odhalenie Achilleusa použili lesť: pred kráľovskými dcérami v paláci rozprestreli svoj tovar zo šperkov a drahých látok a taktiež jeden meč. Po dohovorenom znamení vypukol pred palácom bojový pokrik a rinčanie zbraní, načo sa princezné rozpŕchli - okrem jednej, ktorá uchopila na svoju obranu meč. Po svojom odhalení sa vydal na výpravu proti Tróji spolu so svojimi Myrmidončanmi. Otec mu daroval zbroj, pancier, obrovský oštep a vojnový voz s nesmrteľnými koňmi, svadobný dar to bohov, keď si bral jeho matku. Na trójskej výprave dobyl dvadsaťtri miest v okolí Tróje. Požíval úctu spolubojovníkov i nepriateľa. Okrem hlavného veliteľa achájskych vojsk, Agamnenóna. S ním sa dostal do sporu. Príčinou bola dcéra Apollónovho kňaza, ktorú Achilleus uniesol na jednej z vojenských výprav, a ktorú si jej otec prišiel do achájskeho tábora vyžiadať späť. To Agamnenón odmietol, a tak kňaz požiadal boha Apollóna, aby ho pomstil. Nato Apollón zostúpil z Olympu a začal rozsievať šípmi v achájskom vojsku mor. Napriek tomu Agamennón nepodnikol nič, aby boha Apollóna udobril. V tejto ťažkej, ba priam neudržateľnej situácii, sa Achilleus rozhodol zvolať snem. To Agamennóna urazilo a sám potupil Achilleovu česť pred celým vojskom. Okrem toho, ako náhradu za vrátenie dcéry Apollónoveho kňaza, si vyžiadal Achillovu milenku Bríseovnu. Achilles sa podriadil, ale zaprisahal sa, že pokiaľ ho Agamemnón neodprosí a nevráti mu milenku, nebude bojovať. Zároveň požiadal na brehu mora svoju matku ktorú vyvolal z morských hlbín, aby sa prihovorila u Dia pre pomoc Trójanom. Thetis prosbe vyhovela a Zeus podnietil Hektora, hrdinu Tróje, k útoku na achájske vojsko. Po veľkom boji Achájci bez pomoci svojho najväčšieho hrdinu museli ustúpiť. Achilles naďalej odmietal pomôcť svojim spolubojovníkov, dokonca aj keď sa zdalo, že všetci zahynú. V tejto takmer neudržateľnej situácii prišiel za Achillom jeho najmilší priateľ Patrokolos a požiadal ho o jeho pancier. Achilles súhlasil. Patrokolos spolu s vojskom ktoré mu Achilles poskytol hneď vyrazil achájcom na pomoc. Lesť sa podarila. Zahnal trójske vojsko až k hradbám Tróje. Tu však Trójania zistili, že sa dali oklamať a postavili sa Patrokolovi na odpor. Kopijník Euforbos s pomocou boha Apolóna ho smrteľne zranil a Hektór ho potom prebodol kopijou. Keď sa o tomto skutku dozvedel Achilles, zaslepený zúfalstvom, vyrútil sa do boja. Zatlačil trójske vojsko za hradby. Pred jednou z brán však ostal stát osamotený Hektór. Vyzval Achilla na čestný súboj. Achilles však odmietol Hektórove podmienky a vrhol sa naň. Po strašnom boji, nad ktorým žasli samotný bohovia, Achilles Hektóra zabil. Jeho telo priviazal za svoj vojnový voz a trikrát s ním obišiel Trójske hradby. Potom ponechal telo v achájskom tábore psom. Zhanobenie Hektóroveho tela však bohovia nedopustili. Zeus nariadil Achillovej matke, aby mu dohovorila. Dokonca Achilles telo vydal Priamovi, otcovi Hektóra, ktorý riskujúc svoj život pod rúškom noci prišiel do Achillovho tábora telo svojho syna vykúpiť. Po dvanástich dňoch boje pokračovali. Achilles porazil i kráľovnú Amazoniek Penthesileiu, ktorá prišla Tróji na pomoc, zabil i nového veliteľa trójskeho vojska Memmona. Keď po tomto súboji chcel vtrhnúť cez otvorenú bránu do Tróje, postavil sa mu do cesty boh Apolón. Achilles naň skríkol, aby ustúpil, inak že ho prebodne oštepom. Apolón poslúchol, ale len preto, aby zašiel na hradby kde vyhľadal Priamovho syna Parisa, ktorého vyzval, aby vystrelil šíp na Achillea. Parisov šíp usmernený samotným bohom Apolónom zasiahol Achillea do nechránenej päty. Achilles si šíp vytrhol, ale z rany mu vytryskol veľký prúd krvi. Po krátkej chvíli skonal. Vtom sa rozpútal boj o jeho telo. Achájci si ju vybojovali a slávnostne ju pochovali na hranici, ktorú prišiel zapáliť sám boh Héfaistos. Achillov popol potom zmiešali s popolom jeho najväčšieho priateľa Patrokla a pochovali ho do ich spoločného hrobu.
Alkména
Bola manželkou tírynthského kráľa Amfitryóna. Héraklovou matkou sa stala za dosť neobvyklých okolností. Keď bol jej manžel mimo domu, vstúpil do jej spálne Zeus, ktorý prevzal na seba jeho podobu. Čoskoro na to však sa jej manžel vrátil. Po čase sa jej narodili dvojičky, najskôr Diov syn Hérakles a hneď nato Amfitryónov syn Ífiklés. Po smrti manžela sa vydala za Diovho syna Rhadamanthya, Héraklovho učiteľa, a stala sa tak švagrinou krétskeho kráľa Minóa.
Akrisios
Mal nádhernú dcéru Danae. Bola taká krásna, že sa do nej zaľúbil sám boh Zeus. Akrisios sa však vo veštbe dotvedel, že zomrie rukou svojho vnuka, preto Danau uvrhol do podzemného väzenia. Pred Diom ju však ani tu nemohol ukryť. Zeus sa premenil na zlatý dážď a prenikol až k Danae. Keď sa jej narodil syn Perseus, Akrisios ju aj s dieťaťom zatvoril do veľkej truhlice a hodil ich do mora. Vlny však truhlicu vyniesli na breh ostrova Sefiros. Po mnohých rokoch sa Perseus vrátil aj s matkou do Argu. Jeho dedo pred ním ušiel do Thessalie, kde založil mesto Larissu. Svojmu osudu napriek tomu neušiel. Na slávnostných hrách v Argu, ktorých sa zúčastnil inkognito ako divák, ho nešťastnou náhodou zasiahol disk, ktorý hodil jeho vnuk Perseus, a na mieste ho zabil.
